Kultúrne a prírodné atrakcie pohraničia od Szczawnice k Muszyne

Jednou z najpopulárnejších atrakcií regiónu je bezpochyby splav na pltiach po Dunajci. Trasa splavu prechádza popri takých magických miestach ako Janošíkov skok, Sedem mníchov či Storočný prameň. Plavba so Slovákmi sa končí pri prielome Lesníckeho potoka, poľské plte sa plavia do Szczawnice. Turisti plní emócií po plavbe vystupovali z pltí a... nemali sa kde poprechádzať, aby si mohli vystrieť nohy... ibaže sa niekomu páčilo brodiť sa po členky v blate. Chodník pozdĺž potoka Grajcarek dlho čakal na svoj čas. Ale stálo to za to, pretože z nenápadnej cestičky sa zmenil na krásnu pešiu zónu. Zóna je starostlivo vydláždená, sú tu štýlové lavičky, pergoly, pouličné lampy a mostíky cez Grajcarek.

Niekto by mohol povedať – veľké reči, kúsok pešej zóny. Pre Szczawnicu je to veľká vec a vôbec to nie je taký kúsok. Aj keď má necelé dva kilometre, je to jedna z najdlhších takých peších zón v Poľsku. Začína sa pri dolnej stanici lanovky na Palenicu, pokračuje brehmi Grajcarka a na konci sa spája s chodníkom, ktorý vedie pozdĺž Dunajca do slovenskej Lesnice, kde si môžete oddýchnuť a ochutnať slovenské jedlá v najlepšej verzii. Treba mať tiež na pamäti, že Szczawnica je kúpeľné mesto – hostia, ktorí nie vždy majú dostatok síl na horské túry, majú konečne miesto na pohodlnú prechádzku. Pešia zóna bola tiež impulzom k rozvoju miestneho biznisu – pri pešej zóne boli vytvorené miesta, kde si môžete dať kávu alebo niečo pod zub. Investícia bola docenená a to nielen obyvateľmi, kúpeľnými hosťami a turistami. Dostala sa medzi 10 laureátov súťaže Komunálne investície 2012 organizovanej počas Európskeho hospodárskeho kongresu v Katoviciach. Szczawnica sa však nezastavila na pešej zóne – naďalej rozvíja svoju infraštruktúru – okrem iného modernizuje prístav pltí tak, aby bol plne dostupný pre zdravotne postihnutých.

Veľa sa deje tiež v Muszyne, vzdialenej o niekoľko desiatok kilometrov. Aj v Muszyne si všimli, že bez investícií a predovšetkým bez komplexnej informácie o tom, ako sa dá rôznymi spôsobmi tráviť voľný čas v okolí, nepriláka turistov. Centrum turistických informácií vytvorili v kúpeľnom pavilóne „Milusia“. Už nestraší vzhľadom z dávno minulých dôb, ktorý u niektorých vyvolával škripot zubov, ale upútava moderným a príjemným interiérom. Môžete sa pohodlne posadiť s turistickým letákom v ruke a v pokoji si vychutnávať slávnu Muszynianku, naplánovať si trasy výletov a miesta, ktoré chcete navštíviť.

  fot. arch. beneficjenta

Ale môžete to urobiť aj z pohodlia domova, pretože v rámci projektu „Spoznávame kultúrne a prírodné atrakcie pohraničia“ bola pripravená komplexná informácia týkajúca sa aktívneho oddychu v lete aj v zime, historických a prírodných atrakcií, kúpeľných parkov a, samozrejme, minerálnych vôd. Všetko nájdete na stránke http://muszyna.pl/pl/1490/0/atrakcje.html.

Muszyna si dala záležať na atrakciách pre tých viac aj menej aktívnych, pre milovníkov adrenalínu a tých, ktorí si radšej vychutnávajú pokoj a prírodu, či pre milovníkov dejín. Práve tu vytvorili úsek európskej cyklotrasy EuroVelo 11 Prešov – Muszyna – Mníšek nad Popradom.

   fot. arch. beneficjenta

Ale nebolo by ho možné vytvoriť, keby nie úzka spolupráca s obcami na druhej strane hranice – trasa je totiž vytýčená tak, že prechádza striedavo poľskou a slovenskou stranou Popradu.

Práve v Muszyne sa nachádzajú najväčšie Senzorické záhrady v Poľsku. Je to inovačné riešenie prispôsobenia parkov liečebným a vzdelávacím cieľom a tiež potrebám nevidiacich.

   fot. arch. beneficjenta

Pôsobia na všetkých päť zmyslov: čuch, zrak, hmat, sluch a chuť. A tak napríklad v zóne čuchu sú rastliny vybrané tak, aby intenzita vôní bola čo najväčšia a aby sa rôzne bukety spájali do neopakovateľných aromatických kompozícií. Nevidiaci môžu každú rastlinu ohmatať, rozotrieť listy alebo okvetné lístky medzi prstami tak, aby pocítili ešte intenzívnejšiu vôňu. V zóne čuchu a hmatu dominujú rastliny s rôznorodou povrchovou štruktúrou, tvarmi a vôňou. Môžete sa tam bosí prechádzať po tráve, ktorá jemne šteklí všetky receptory na chodidlách. Je tiež zóna rozprávok a legiend o Muszyne s domčekom bosorky, bylinkárky, mlynára a meštianky a s príbehmi o skrytom poklade a o čertovi Borutovi. Nie je to jediná nezvyčajná záhrada v Muszyne. Sú tu tiež Biblické záhrady, ktoré sú unikátne v Poľsku a jedinečným spôsobom prezentujú obraz biblického života a dejiny spasenia.

Je aj krásne pripravený Park kultúry a dávneho remesla. Súčasťou komplexu je tiež kúria muszynských starostov, dávny hostinec upravený na múzeum a Dom hrnčiara. Je to výsledok až dvoch projektov, vďaka ktorým boli historické budovy zachránené, zrekonštruované a získali nové funkcie. Hostinec z 18. storočia bol prenesený na nové miesto a zrekonštruovaný – dnes je sídlom Regionálneho múzea Muszynského panstva. Bolo to možné vďaka projektu „Polyfunkčné domy v Muszyne, Ľubotíne a Dubovici – centrá rozvoja prihraničnej spolupráce Gminy Muszyna a mikroregiónov Minčol a Horná Torysa“. Múzejné exponáty súvisiace s dejinami a etnografiou Muszyny ukazujú vzájomné vplyvy Poľska, Uhorska, Rusi, rímskej a gréckej cirkvi a judaizmu.

Ďalšou etapou bolo vybudovanie Domu hrnčiara na zrúcaninách dávnej sýpky v rámci projektu „Muszyna, Kamenica, Lipany – posilnenie cezhraničnej spolupráce v oblasti kultúrneho a prírodného dedičstva“.

   fot. arch. beneficjenta

Môžete si v ňom vyskúšať svoje sily v hrnčiarskom remesle a vlastnoručne vymodelovať nádobu z hliny. Všetko dopĺňa veľkolepá záhrada, ktorá nadväzuje na tú, ktorá bola opísaná v starých dokumentoch ešte z čias dávneho Muszynského panstva.

Na oboch stranách poľsko-slovenskej hranice, na hrade v Muszyne a na hrade v Plavči sa vedie historický, archeologický a etnografický výskum. Vedci sa snažia zhromaždiť historické poznatky o regióne tak, aby boli dostupné pre každého. To, čo sa už podarilo preskúmať a zverejniť v rámci projektu „Muszyna – Plaveč: Objavujeme zabudnutú históriu a kultúru poľsko-slovenského pohraničia“, je fascinujúce čítanie. Sú tu opísané archeologické náleziská a uvedené ľudové legendy, tradované z generácie na generáciu. Napríklad v Powroźniku sa hovorí o Čiernej mláke – malom lesnom jazierku s tmavou, ponurou vodou. Podľa jednej z verzií legendy šla tadiaľ kedysi kráľovná, samozrejme v krásnom konskom kočiari. Jedni hovoria, že ju prepadli zbojníci, iní – že sa odtrhlo koleso a koč s kráľovnou sa naklonil, ona do tohto jazierka vpadla a všetko tam začalo bublať, bublať. Hovoria, že tam straší a že stále tam počuť bublanie. Túto aj iné legendy a tiež mnohé historické zaujímavosti z regiónu zhromaždili v časopise Wieści Muszyńskie, ktorý je dostupný TU.

Blog realizový v rámci verejnej úlohy s názvom „Spolupráca, ktorá posilňuje a rozvíja kľúčom k pozitívnemu medzinárodnému vnímaniu Poľska“ financovanej Ministerstvom zahraničných vecí Poľskej republiky v rámci súťaže „Verejná diplomacia 2020 – nový rozmer“.