Po stopách olympionikov
Milujeme športy. Najmä disciplíny, v ktorých naši pretekári získavajú medaily. Výnimkou je samozrejme futbal – túto disciplínu milujeme bezpodmienečne (príliš často, bohužiaľ, úplne bezdôvodne). Ale teraz nebudeme hovoriť o futbale, ale o zimných športoch. Málo je obyvateľov poľsko-slovenského pohraničia, ktorí nikdy v živote nemali na nohách lyže a nevyskúšali si svoje sily ani len na detských svahoch. Lyžovanie je najpopulárnejším zimným športom. Ale sú rôzne druhy lyží. Od čias olympijských medailí Adama Małysza so zatajeným dychom sledujeme skoky na lyžiach a držíme palce našim skokanom – aj keď si uvedomujeme, že je to šport, ktorý sami nikdy v živote ani len neskúsime. Ale vďaka našej olympioničke Justyne Kowalczykovej sa veľkej obľube začalo tešiť bežkárstvo. Počas tréningov pred pretekami Justyna Kowalczyková viackrát prechádzala trasu Obidowa – Turbacz. Slovenský olympionik Ivan Bátory si svoju kondíciu budoval okrem iného v malebnom okolí Závažnej Poruby. Niet divu, že osobne prevzali čestnú záštitu nad projektom „Po stopách olympionikov“ a nad vyznačením bežkárskej trasy, ktorá je ozajstným skvostom. Druhá taká trasa, ktorá vedie priamo k horskej chate, v Európe neexistuje.
Celý okruh predstavuje 22 kilometrov úchvatnej scenérie. Trasa z Obidovej na Turbacz je určená mierne pokročilým a pokročilým bežkárom.
Myšlienkou projektu bola tiež popularizácia bežkárstva na poľskej a slovenskej strane hranice. Boli tréningy, spoločné preteky a ceny s podpismi olympionikov. Je to motivácia vypnúť počítač a televízor a venovať sa zdravému a aktívnemu spôsobu trávenia voľného času. Projekt mal veľký úspech. Deti, ktoré sa vtedy zúčastnili na pretekoch v rámci projektu, o niekoľko rokov neskôr začali získavať medaily vo veľkých súťažiach. Máme tak medailistku v majstrovstvách Poľska, máme aj osemnásťročného chlapca, ktorý štartoval v svetovom pohári. Dvojnásobný úspech. Na trase Obidowa – Turbacz sa začali objavovať stovky nadšencov bežkárstva. Boli to nielen pretekári počas tréningov pred štartom, ale tiež amatéri, ktorých je čoraz viac, pretože ak skoky na lyžiach sú športom pre profesionálov, bežkárstvu sa môže v podstate venovať každý. Pre tých, ktorí majú radi prírodu, vandrovky a pocit miernej únavy, je bežkárstvo tou optimálnou voľbou.
Táto rastúca popularita cesty Po stopách olympionikov bola obrovským impulzom pre ďalšie projekty tohto typu. V Klikuszowej práve vzniklo Centrum bežkárstva Gorce Klikuszowa. Je to najväčšie stredisko tohto typu v Malopoľsku – má šancu stať sa mekkou milovníkov tohto športu. Vďaka projektu vzniklo miesto, kde môžu trénovať profesionáli, kde sa môžu vyšantiť nadšenci bežkárstva a dokonca je tu možnosť organizovať majstrovstvá Poľska v šprinte. Ako hovorí Dawid Szeliga, riaditeľ Školy športového majstrovstva v Zakopanom, jeden z otcov a iniciátorov aktivít, okruh má necelé dva kilometre, ale je veľmi diferencovaný – sú tu strmé stúpania, rovinky aj prudké zjazdy – dostatok možností, aby ste sa poriadne unavili.
Trasa sa nachádza vo výške 780 metrov nad morom a dokonca aj keď sa oteplí a v nižších polohách už niet snehu, tu sa ešte stále môžete tešiť na lyžovačku. Trasa je zasnežovaná, ratrakovaná a osvetlená. A skoro vždy na obraze z kamier uvidíte bežkárov – tých, ktorí si zakladajú bežky a užívajú si chvíle aktívneho oddychu.
„Je to trasa pre obyčajných ľudí. Dáva možnosť príjemne stráviť čas a urobiť niečo pre seba, pre svoje zdravie, pretože bežkárstvo je jedným z najlepších športov pre zdravie, všeobecne prispieva nášmu organizmu, celému nášmu svalstvu“ – zdôrazňuje Dawid Szeliga a dáva príklad Nórska. Je to jeden z najzdravších národov a bežkárstvo je tamojším národným športom, všetci ho tam pestujú od malička. Vyvracia tiež všetky pochybnosti: „bežkárstvo je šport pre každého. Bežkárske lyže odporúčame každému bez ohľadu na vek. A našou úlohou ako inštruktorov v centre je vyvolať záujem, ale nie odradiť“. Okrem toho máme tu všetko pre začiatočníkov na jednom mieste a to vrátane požičovne bežkárskej výstroje. „S bežkárstvom je to tak ako s chodením. Po toľkých opakovaniach nie je možné sa to nenaučiť“ – smeje sa Dawid Szeliga.
Možnože sa nám podarí v centre vychovať budúcich olympionikov – deti zo susednej základnej školy si už tento šport obľúbili – okolo päťdesiat detí si tu trikrát do týždňa prichádza zabehať na lyžiach, vylepšovať štýl a formu. Samotné centrum, profesionálne pripravená trasa, dobré komunikačné spojenie láka milovníkov bežkárstva aj z tých vzdialenejších mestečiek a miest. Aj v lete je tu veľa návštevníkov – pretože ak nie je sneh, dá sa tu jazdiť na kolieskových lyžiach či korčuliach na viac ako kilometrovom asfaltovom úseku.
„Deje sa niečo veľké. Stálo za to počkať, venovať svoj čas aj prežiť trochu stresu“ – hovorí Dawid Szeliga a priznáva sa k ešte jednému snu: prepojiť trasu Centra s Cestou olympionikov. Dnes sa Cesta otáča pri čiernom turistickom chodníku na Turbacz. Keby sa podarilo prekonať rôzne bariéry a prekážky a predĺžiť cestu až na Turbacz, v spojení s Cestou olympionikov by vznikol skutočný raj pre bežkárov. Jedným slovom všade dobre... ale na bežkách najlepšie.
Blog realizový v rámci verejnej úlohy s názvom „Spolupráca, ktorá posilňuje a rozvíja kľúčom k pozitívnemu medzinárodnému vnímaniu Poľska“ financovanej Ministerstvom zahraničných vecí Poľskej republiky v rámci súťaže „Verejná diplomacia 2020 – nový rozmer“.