Europejskie Ugrupowanie Współpracy Terytorialnej
Partneri projektu:
miasto Nowy Targ miasto Kezmarok

Tatranské lapidárium

Skrývajú v sebe magickú silu. Milujeme ich za krásu, výnimočnú scenériu a panenskosť. Pre mnohých z nás je túra do hôr liekom na všetko – na skľúčenosť, nedostatok energie a dokonca aj na prechladnutie. Keď ideme do hôr a sme blízko prírody, nabíjajú sa naše vnútorné akumulátory, vďaka čomu sme pripravení na ďalšie výzvy. Bez ohľadu na to, či sa radšej pozeráme na ich krásu z diaľky alebo vandrujeme po turistických chodníkoch, hory vždy ponúkajú plnú škálu emócií. Pretože si pohľad na vrcholy Tatier zľahka posypané snehom v lesku ranných slnečných lúčov pamätáme ešte veľmi dlho a spomienka na ne nám vždy vybaví úsmev na tvári. Tí, ktorí chodia po horách, hovoria, že nič nedáva taký pocit spokojnosti, ako nohy, ktoré Vás bolia po celom dni vandrovania. Tatry milujeme obzvlášť a považujeme ich za náš národný poklad spoločne so Slovákmi. Ale napriek tejto láske väčšinou nevieme o nich veľa. Môžeme uviesť niekoľko štítov a populárnych turistických miest, vieme, že na Giewonte je kríž, možnože sme schopní povedať ešte niečo o... kamzíkoch, ktoré sa v Tatrách počítajú dvakrát do roka. A tu sa začína vzdelávacia úloha Tatranského národného parku (TPN). Je to veľké poslanie a oprávnene je mottom TPN heslo „Z lásky k horám“. Organizuje rozličné výstavy venované Tatrám, ich dejinám a prírode. Vydáva krásne kalendáre ukazujúce čaro našich hôr. Pripravuje množstvo materiálov, súťaží a vzdelávacích aktivít pre deti. Zhromaždil tiež nezvyčajné tatranské lapidárium – jediné také miesto v Poľsku. Zbierka bola vytvorená v rámci projektu s rovnakým názvom „Tatranské lapidárium“ a jej zámerom je ukázať laickej verejnosti zložitú tematiku geológie hôr. Lapidárium je akýmsi parkom tatranských miniatúr. Na pomerne malej ploche sú zhromaždené asi všetky druhy skál, z ktorých vznikli naše Tatry. Ale nájdete tu nielen to – v skalnej záhrade posadili rastliny charakteristické pre skaly konkrétneho typu a pre danú nadmorskú výšku. Je to výsledok úzkej spolupráce so slovenským TANAPOM – práve Slováci pestujú tatranské rastliny. Niektoré balvany pochádzajú zo slovenských Tatier, iné boli získané napr. počas rekonštrukcie cesty do Morského Oka.

1 fot. arch. beneficjenta

V lapidáriu tak nájdete žulové a vápencové skaly, dolomity a pieskovce – všetky nerasty, z ktorých sú vytvorené Belianske Tatry, Vysoké Tatry a Západné Tatry a tiež masív Sivého vrchu. Balvany sú postavené tak, ako sa vyskytujú vo svojom prirodzenom prostredí. Pri Vysokých Tatrách nechýba ani charakteristický Lomnický štít, na ktorom umiestnili dokonca bronzovú miniatúru stanice lanovky. V časti venovanej Západným Tatrám je z balvanov vytvorený Kasprov vrch a Giewont, na ktorom samozrejme vztýčili miniatúrny kríž. Všetko je doplnené náučnými tabuľami v troch jazykoch: poľskom, slovenskom a anglickom s opisom jednotlivých skál a s fotografiami miest, z ktorých pochádzajú. Na tabuliach sú tiež uvedené informácie o stopách po zaľadneniach, o tektonickej evolúcii a o tatranských skamenelinách.

2  fot. arch. beneficjenta

 

V lapidáriu tak nájdete žulové a vápencové skaly, dolomity a pieskovce – všetky nerasty, z ktorých sú vytvorené Belianske Tatry, Vysoké Tatry a Západné Tatry a tiež masív Sivého vrchu. Balvany sú postavené tak, ako sa vyskytujú vo svojom prirodzenom prostredí. Pri Vysokých Tatrách nechýba ani charakteristický Lomnický štít, na ktorom umiestnili dokonca bronzovú miniatúru stanice lanovky. V časti venovanej Západným Tatrám je z balvanov vytvorený Kasprov vrch a Giewont, na ktorom samozrejme vztýčili miniatúrny kríž. Všetko je doplnené náučnými tabuľami v troch jazykoch: poľskom, slovenskom a anglickom s opisom jednotlivých skál a s fotografiami miest, z ktorých pochádzajú. Na tabuliach sú tiež uvedené informácie o stopách po zaľadneniach, o tektonickej evolúcii a o tatranských skamenelinách.


logo EN

Blog realizový v rámci verejnej úlohy s názvom „Spolupráca, ktorá posilňuje a rozvíja kľúčom k pozitívnemu medzinárodnému vnímaniu Poľska“ financovanej Ministerstvom zahraničných vecí Poľskej republiky v rámci súťaže „Verejná diplomacia 2020 – nový rozmer“.

Projekt spolufinancovaný Európskou úniou z Európskeho fondu regionálneho rozvoja v
rámci Programu cezhraničnej spolupráce Poľská republika – Slovenská republika 2007
– 2013 ako aj z finančných prostriedkov Malopoľského vojvodstva