Svet dávnej lekárne na poľsko-slovenskom pohraničí.
Vo všeobecnosti sa za kolísku cieľavedomej liečby považuje staroveká Ázia. Sumeri žijúci na území dnešného Iraku rozprávali, ako Gilgameš získal životodarnú rastlinu pre zomierajúceho priateľa Enkidua. Bohovia však poslali hada, ktorý ju ukradol, zhodil kožu a utiekol. Dnes, keď nás niečo bolí, cítime sa chorí alebo máme nádchu, ideme do lekárne a kúpime si konkrétny liek. Všetko je pekne zabalené v škatuľkách alebo vo fľaštičkách a nachystané na poličkách v lekárni. Kedysi (a hoci sa to nezdá, nebolo to vôbec tak dávno) bolo to úplne inak. Hotové lieky v lekárňach sa obmedzovali iba na prášky na bolesti hlavy, oxidovanú vodu, niekoľko mastí, obväzov a leukoplastov. Väčšinu medikamentov pripravoval farmaceut na mieste. Samotná lekáreň tiež vyzerala úplne inak. Najčastejšie vládlo v nej šero a ticho. Tmavé skrine po samotný strop boli rozdelené na desiatky zásuviek s porcelánovými štítkami, v ktorých sa skrývali látky známe iba lekárnikovi. Na policiach boli desiatky sklenených pohárov a porcelánových nádobiek s tajomnými nápismi s charakteristickými kľukatými písmenami. Bol to sklad lekárne. Uchovávali sa tu polotovary na prípravu liekov – vo fľašiach tie tekuté, ako sú guarana, rastlinné extrakty či 95-percentný lieh, v porcelánových nádobkách bol napr. tuk z ovčej vlny, ktorý bola základom rôznych mastí. Atmosféru dávnej lekárne môžete pocítiť v Limanowej vďaka mikroprojektu Svet dávnej lekárne na poľsko-slovenskom pohraničí.
fot. arch. beneficjenta
V Regionálnom múzeu Limanowskej zeme bol zrekonštruovaný interiér dávnej lekárne skrývajúcej zvláštne špeciality, tajomné mixtúry, ručne kaligrafované predpisy, unikátne nádoby a pomôcky na výrobu liekov. V zrekonštruovanej limanowskej lekárni je napríklad aj špeciálny pohár na... pijavice. Je tiež zbierka mažiarov, medzi ktorými nájdeme aj taký s výrazným označením „jed“, sú lekárnické vážky, cínový lis, pilulovnica, mlynčeky na korene a bylinky alebo stroj na výrobu čapíkov.
fot. arch. beneficjenta
V každej dávnej lekárni bola zbierka receptov – ručne zapísaná kniha s informáciami pre farmaceutov o rôznych ingredienciách, pomeroch a spôsoboch použitia toho ktorého lieku. A tak napríklad starý recept na prípravu lieku na svrab obsahuje síru, terpentín, žĺtok z vajca a maslo. V limanowskej lekárni jedna z receptúr slúžila na výrobu castoreum. Nebol to však liek, ale panacea. Vyrábali ju zo sekrétu análnych žliaz bobra a podávali... hypochondrom, ktorí boli presvedčení, že dostali ozajstný liek proti svojim vymysleným chorobám a hneď sa cítili lepšie.
Počas pandémie, keď sú múzeá zatvorené, je pre záujemcov pripravená krátka virtuálna prehliadka – šepot lekárnických pomôcok.
A keď pandémia pominie, stojí za to navštíviť expozíciu a pocítiť atmosféru dávnej lekárne, ale tiež vidieť... prezervatív z roku 1930 v pôvodnom obale alebo... preháňadlá – ale pozor! – na OPAKOVANÉ použitie. Ako sa používali... nechajme to našej predstavivosti...
Stála expozícia Svet dávnej lekárne na poľsko-slovenskom pohraničí má tiež dodatočný historický aj sentimentálny rozmer. Je zameraná nielen na históriu farmácie, ale predovšetkým je úzko spojená s dejinami piatich generácií limanowských farmaceutov. Ústrednou postavou v obnovenom interiéri lekárne je nezvyčajná žena, ktorá žila na začiatku 20. storočia – Klementyna Bączkowska – majiteľka lekárne v Limanowej. O dejinách lekárnictva a samotnej Klementyne Bączkowskej rozpráva tiež dokumentárny film pripravený v rámci projektu. Je v troch jazykových verziách – po poľsky, po slovensky a po anglicky. Môžete si ho pozrieť na mieste, v multimediálnom stánku, ktorý je súčasťou výstavy, ale s nezvyčajným príbehom Klementyny Bączkowskej sa môžete tiež oboznámiť bez vychádzania z domova – film si môžete pozrieť na stránke Regionálneho múzea Limanowskej zeme. Nájdete v ňom aj odpoveď na otázku, v ktorý deň týždňa bolo najviac zákazníkov v lekárni, prečo a po akých medikamentoch bol vtedy najväčší dopyt.
Farmaceuti, tak ako každá profesia, majú svoje vlastné vtipy. Napríklad o zákazníkovi, ktorý príde do lekárne po acylpyrín, ale používa iba latinský názov, pretože iný „si nevie zapamätať“, alebo o zákazníčkach, ktoré chceli výživové doplnky proti vráskam na ušiach. Je aj vtip o žene, ktorá prišla do lekárne po... jed. Znepokojený lekárnik sa pýta, na čo ho potrebuje. Zákazníčka odpovedá rovno, že chce otráviť manžela. Lekárnik jej vysvetľuje, že nemôže dovoliť, aby ho otrávila, aj keď ju manžel podvádza. Na čo mu žena ukazuje manželovu fotografiu v jednoznačnej situácii s jeho... ženou. Vtedy lekárnik hovorí: „nevedel som, že máte lekársky predpis“.
Blog realizový v rámci verejnej úlohy s názvom „Spolupráca, ktorá posilňuje a rozvíja kľúčom k pozitívnemu medzinárodnému vnímaniu Poľska“ financovanej Ministerstvom zahraničných vecí Poľskej republiky v rámci súťaže „Verejná diplomacia 2020 – nový rozmer“.