Europejskie Ugrupowanie Współpracy Terytorialnej
Partneri projektu:
miasto Nowy Targ miasto Kezmarok

Rašeliniská vrchoviskové – európsky unikát poľsko-slovenského pohraničia

Hory, horám, horami, o horách. A v podstate Tatry, Tatrám, o Tatrách. Skloňujú ich turisti navštevujúci región vo všetkých možných pádoch. Je to bezpochyby „národný poklad“ Poliakov a Slovákov. Ale podtatranská oblasť skrýva ešte iné poklady, také, ktoré si málo kto uvedomuje. V tieni Tatier už tisíce rokov rastú podhalské rašeliniská a vytvárajú svojráznu unikátnu krajinu borín a močarísk. Tento najväčší cezhraničný komplex rašelinísk v Karpatoch sa tiahne na juhu Malopoľska a na severe Žilinského kraja. Je to veľmi vzácny prírodný biotop v európskom meradle, svet úplne odlišný od toho, v ktorom žijeme svoj každodenný život. Je tu veľa zvláštností, krajina nás uchvacuje svojou strohosťou a zároveň rozprávkovou scenériou.

14390624_1439947069354220_7347785205897586320_n  fot. Jacek Piotrowski, arch. beneficjenta

Keby sme chceli porozprávať príbeh rašelinísk, mohli by sme začať takto: „kedysi dávno, za horami, za dolami...“ A konkrétne pred 10 tis. rokmi neďaleko dnešného Chochołowa v obci Czarny Dunajec začalo rásť rašelinisko. Áno, presne takto – rásť. Pretože rašelinisko tohto typu postupne rastie do výšky v dôsledku tvorby rašeliny. Vznikajú špongiovité štruktúry z rašelinníka, sú plné vody a majú kupolovitý tvar. Každý milimeter vrstvy je... rok histórie. Je to tiež miesto, ktoré je domovom pre mnohé chránené druhy zvierat, rastlín a hmyzu.

Miestne samosprávy na oboch stranách poľsko-slovenskej hranice sa jedného dňa ocitli pred veľkou výzvou. Na jednej strane chceli chrániť toto unikátne prírodné dedičstvo, ale na druhej strane ho chceli sprístupniť a ukázať jeho históriu a krásu. Svoje úsilie spojili v projekte „Rašeliniská vrchoviskové – európsky unikát poľsko-slovenského pohraničia“ a našli ozajstné šalamúnske riešenie – vsadili na dlhodobé trendy ochrany životného prostredia prostredníctvom vzdelávania.

Vytvorili fascinujúci príbeh o rašeliniskách a múzeum s expozíciami na oboch stranách hranice – v historickej budove v Chochołowe a na dolnom nádvorí Oravského hradu. Niekto by sa mohol pousmiať a opýtať sa: čo zaujímavé môže byť v takomto múzeu? Ale áno, môže. Určite majú na tom svoju zásluhu tvorcovia projektu a tí, ktorí toto múzeum vytvorili. Predzvesť multimediálneho dobrodružstva v múzeu poskytuje film pripravený v rámci projektu – v podstate iba vzbudzuje chuť spoznávať rašeliniská.

 źródło: https://youtu.be/jYWi1_RMHXU 

Na expozícii je všetko, čo by ste chceli vedieť o rašeline a o rašeliniskách, ale nechceli ste sa opýtať. Ako vznikli rašeliniská, čo sa skrýva pod ich povrchom, pre koho sú domovom a... veľa iných zaujímavých informácií, ktoré napriek zdaniu nie je také jednoduché vyhľadať na internete. Multimediálna expozícia poskytuje možnosť samostatne si vybrať informácie, ktoré nás zaujímajú. Je to nezvyčajné múzeum, postavené na našich zmysloch a emóciách. Rašelinu môžete ovoňať, môžete sa jej dotýkať a spoznať jej štruktúru. Môžete sa na ňu pozrieť cez mikroskop a zaexperimentovať si – otočením kohútika s vodou na špeciálne pripravenom stanovišti spustíte realistickú animáciu presakovania vody cez vrstvy rašeliny. Je tiež svet rašeliniskových rastlín: príbeh o tej, ktorú vraj stvoril čert, a tiež o zbrani našich starých mám proti moľom, dozviete sa tiež napríklad aj to, kde by ste mali hľadať brusnicu a kde kľukvu. Je aj niečo pre tých, ktorí majú nervy zo železa – interaktívna mäsožravá rosička v makroškále.

sundew-917114_1920 fot. arch. beneficjenta

Sú tabule a filmy. Je aj niečo pre najmladších. Kreslený film o rašelinných dobrodružstvách Teta a Rosy s krásnym tancom tetrovov. A na konci si môžete overiť svoje poznatky v špeciálne pripravenom kvíze.

ProjektRašeliniská vrchoviskové – európsky unikát poľsko-slovenského pohraničia uspokojuje aj našu prirodzenú ľudskú potrebu: na vlastné oči uvidieť, ovoňať, dotknúť, organolepticky preskúmať.

Ovoňať – je to kľúčové slovo, pretože rašeliniská voňajú inak v každom ročnom období. Nejde tu o vôňu samotnej rašeliny, ale o neopakovateľné vône kvitnúcich rastlín. V každom ročnom období rašeliniská žiaria inými farbami – v máji a v júni sú... biele, husto prikryté kvetmi rojovníka močiarneho a páperníka. Na jeseň sa na nich objavujú krásne fialové odtiene – sú to vresy, potom pribúdajú purpurové a žlté, ktoré oživujú plavé polia ostríc a páperníkov.

Na rašeliniská môžete vojsť – samozrejme nie všade. Jeden z tematických výletov cyklistickej Cesty okolo Tatier vedie do závodu na ťažbu rašeliny „Bór za Lasem“. Na tomto originálnom mieste stojí vagónik úzkorozchodnej železnice, ktorý bol obnovený v rámci projektu.

 s fot. arch. beneficjenta

  

Má približne sto rokov a ešte v 80. rokoch minulého storočia premával a vozil zamestnancov na rašeliniská. Potom nastala v Poľsku zmena spoločenského zriadenia, ktorá vyvolala celý reťazec ďalších zmien – v manažovaní podnikov, v predpisoch. Výsledok bol taký, že vagónik odstavili na vlečku. A tak si stál – chátral a zarastal burinou. Z krovia – doslovne – ho vytiahli autori projektu, pretože mu chceli vdýchnuť druhý život. Je to súčasť histórie rašelinísk – môžete si v ňom posedieť, oddýchnuť si a chvíľu sa cítiť ako tí, ktorí ním cestovali do alebo z práce.

Z tohto miesta už pešo a v sprievode sprievodcu sa môžete vydať na samotné rašeliniská. „Najlepšie ráno, pretože vtedy je na rašeliniskách ešte hmla, ktorá tvorí rozprávkovú scenériu“ – prezrádza Jacek Piotrowski z obecného úradu v Czarnom Dunajci. A hneď dodáva, že na výlet po rašeliniskách sa treba pripraviť, pretože tam vládne charakteristická mikroklíma. „Keď studený vzduch prúdi z hôr, môže byť na rašelinisku v auguste ráno až mínus päť stupňov. Ale môže byť aj tak, že na iných miestach bude chladnejšie, ale zohriate slnkom a pariace sa rašelinisko bude najteplejšie“ – vysvetľuje. Na rašeliniskách je čo pozerať. Vzhľadom na tunajšie špecifické podmienky tak fauna, ako aj flóra sú výnimočné. Je to napr. jeden z mála prírodných biotopov tetrovov v Poľsku. Vlhké lúky s ostrovčekmi krovitých porastov, močariská a rašeliniská si obľúbil pŕhľaviar červenkastý. V jazierkach žijú skokany zelené a krátkonohé. Od júna do septembra môžete hľadať hmyzožravé rosičky – napriek všeobecným predstavám sú neveľké, takže musíte vynaložiť trochu úsilia, aby ste ich našli, ale určite to stojí za to. Na rašeliniskách sú tiež rastliny, ktoré sa v tejto geografickej šírke bežne nevyskytujú, ako napr. moruška.

„Takmer každé múzeum má svoju bielu paniu, my máme takú našu, rašeliniskovú“ – prezrádza Jacek Piotrowski, ktorý sprevádza turistov po rašeliniskách. „V osemdesiatych rokoch minulého storočia zamestnanci závodu na ťažbu rašeliny objavili v rašeline mŕtve ženské telo. Vyzerala stále krásne, ako keby sa jej čas nedotkol. Vykonaný výskum potvrdil, že ležala v rašeline sto rokov“ – rozpráva. Odkiaľ sa tam vzala, kto to bol – jej príbeh si môžete vypočuť počas výletu po rašeliniskách.

 11402238_349222581954302_6087317033975826138_o  fot. arch. beneficjenta

Po dni plnom rašeliniskových zážitkov si môžete večer sadnúť do kresla so šálkou čaju a krásnym albumom Rašeliniská. Magické prírodné predstavenie s fotografiami tajomného sveta rašelinísk. Album je dostupný tiež on-line:

okładka album m

To, čo ponúkol projekt „Rašeliniská vrchoviskové – európsky unikát poľsko-slovenského pohraničia“, jeho komplexný prístup k riešenej téme, jeho turistické, vzdelávacie a environmentálne hodnoty si získali uznanie nielen medzi návštevníkmi múzea a rašeliniska. Všimli si ho aj v zahraničí. Projekt obce bol finalistom súťaže RegioStars Awards 2018. Bol vybraný Európskou komisiou ako jeden z 21 finalistov spomedzi niekoľko stoviek projektov z celej Európy, ktoré súperili v súťaži na najoriginálnejšie a najinovačnejšie projekty podporené z európskych fondov. Do finále súťaže prešli iba dva projekty z Poľska.


logo ENBlog realizový v rámci verejnej úlohy s názvom „Spolupráca, ktorá posilňuje a rozvíja kľúčom k pozitívnemu medzinárodnému vnímaniu Poľska“ financovanej Ministerstvom zahraničných vecí Poľskej republiky v rámci súťaže „Verejná diplomacia 2020 – nový rozmer“.

Projekt spolufinancovaný Európskou úniou z Európskeho fondu regionálneho rozvoja v
rámci Programu cezhraničnej spolupráce Poľská republika – Slovenská republika 2007
– 2013 ako aj z finančných prostriedkov Malopoľského vojvodstva