Europejskie Ugrupowanie Współpracy Terytorialnej
Partneri projektu:
miasto Nowy Targ miasto Kezmarok

Po stopách technických pamiatok z Podhalia na Liptov

Po vôni teplého chleba a čerstvo pokosenej trávy sa práve vôňa novej knihy uvádza najčastejšie ako tá, ktorá vyvoláva v našich predstavách najpríjemnejšie pocity. Veľa osôb priznáva, že prvú vec, ktorú robí s novou knihou, je to, že ju... ovoniava. Pretože vôňa novej knihy je neopakovateľná a nesie so sebou najlepšie emócie, očakávanie niečoho nového, nezvyčajného. Ale keď ju so vzrušením berieme do rúk, málokto sa zamýšľa, ako vznikla. Dnes, v čase, keď sa procesy digitalizujú, sú sadzba a tlač oveľa jednoduchšie, ale v minulosti to bola ťažká práca mnohých ľudí. Teraz, keď si chceme prečítať nejakú knihu, tak ideme do kníhkupectva a kupujeme si ju, alebo si ju požičiame z knižnice. Robíme to bez žiadneho problému. Pred vynálezom tlače boli knihy luxusným a ťažko dostupným tovarom. Okrem toho ručne prepisované texty mali rôzne verzie a to napríklad aj z tohto dôvodu, že prepisovači robili náhodné chyby. Ešte v 50. rokoch minulého storočia bolo vytlačenie knihy veľmi namáhavou a časovo náročnou prácou mnohých ľudí. A teraz skutočný dôvod, prečo sme začali knihami. V Nowom Targu sa nachádza skutočný skvost vo svetovom meradle. Je to rakúsky tlačiarenský stroj, ktorý bol vyrobený v rokoch 1836 – 1840. Je to jeden z TROCH dodnes známych a zachovaných strojov vyrobených v závode Friedrich Helbig a Leo Müller vo Viedni. A navyše – stroj v Nowom Targu... funguje, napriek nepriazni osudu a búrlivým dejinám. Bol totiž niekoľkokrát prenášaný, demontovaný – a to určite nie odborníkmi a potom opäť montovaný. Teraz si stroj našiel dôstojný domov – Múzeum tlače v Nowom Targu.

aa  fot. arch. beneficjenta 

 

Na chod tohto stroja boli potrebné až tri osoby: tlačiar, ktorý zodpovedal za prácu ako celok – počnúc ručným sádzaním písmen až po dohľad a kontrolu vyrobených výtlačkov; pomocník – ktorý musel byť veľmi silný muž, pretože práve sila jeho svalov poháňala hnacie koleso; a nakladač – ktorý vo vhodnom momente musel nasunúť hárok papiera na hnací valec. O histórii tohto nezvyčajného stroja a o regionálnom význame tlačiarne, v ktorej sa po dlhé roky tento stroj používal, sa dozviete tu (ODKAZ).

Eryk Mirosław Woźniak: Unikátny tlačiarenský stroj. Rýchly tlačový stroj Helbig & Müller vo Viedni

Úloha tlačiarne Ignacyho Borka v Nowom Targu v spoločenskom a kultúrnom živote Podhalia na začiatku 20. stor.

A to preto, lebo tlačiareň Ignacyho Borka v Nowom Targu tlačila noviny a správy dôležité pre život celého regiónu – od tých veľkých, ako boli noviny Gazeta Podhalańska, až po malé inzeráty.

 0036  0030fot. arch. beneficjenta  

Prinavrátenie života tejto nezvyčajnej 170-ročnej historickej pamiatke a vytvorenie samotného Múzea tlače bolo možné vďaka projektom Spájajú nás technické pamiatkyPo stopách technických pamiatok z Podhalia na Liptov. Poľské a slovenské samosprávy sa tentokrát sústredili na dedičstvo, o ktorom sa hovorí oveľa menej – na technické pamiatky. Vďaka tomu bolo na poľskej strane hranice vytvorené Múzeum tlače a na slovenskej strane, v Ludrovej, vzniklo Múzeum ručnej výroby papiera. V zrekonštruovanej budove dávnej papierne bola zriadená akási manufaktúra na výrobu papiera. Múzeum nadväzuje na tradície papierenstva na Dolnom Liptove, môžete si v ňom pozrieť ako prebieha zložitý proces ručnej výroby papiera, dozvedieť sa, odkiaľ sa vzal jeho názov a dokonca si sami vlastnými rukami vyrobiť papier počas tvorivých dielní.

i_5347348_www.ludrova.sk  fot. arch beneficjenta  źródło: www.ludrova.sk

Obce urobili dokonca ešte jeden krok a vytvorili celú kultúrnu turistickú cestu „Po stopách technických pamiatok z Podhalia do Liptova“. A na nej v Nowom Targu, okrem Múzea tlače s unikátnym strojom, tiež obnovená tlaková vodárenská veža, ktorú si môžete pozrieť na železničnej stanici. Vďaka projektu získala druhý život. Už sa nepoužíva na zásobovanie parných lokomotív vodou, aj keď si stále v nej môžete pozrieť základný prvok výbavy, t. j. oceľovú nitovanú vodnú nádrž s objemom 50 kubických metrov. Stala sa miestom na ceste do minulosti, pretože tunajšia expozícia predstavuje dejiny dávnej železnice z Nowého Targu do Suchej Hory – práve tú železničnú trať, po trase ktorej dnes vedie cyklistický chodník Cesty okolo Tatier. O histórii dávnej železnice si môžete prečítať tu: DEJINY ŽELEZNICE NOWY TARG – SUCHÁ HORA – KRÁĽOVANY 

j  fot. arch. beneficjenta

Na slovenskej strane je takisto železničný akcent. Bola zrekonštruovaná trasa úzkorozchodnej Považskej lesnej železnice. Dávnejšie slúžila na prepravu dreva a dopravu osôb, dnes vozí turistov na čarovné výlety do lesa. 950-metrovú železničnú trať spolu so zrekonštruovaným oceľovým mostom postavili v areáli Múzea liptovskej dediny v Pribyline, kde sa nachádzali zachránené vagóniky tejto železnice.

0034  fot. arch. beneficjenta

Celá cesta, zaujímavosti a história, sú opísané v albume „Po stopách technických pamiatok z Podhalia na Liptov“ – je to čítanie, ktoré vám pomôže lepšie pochopiť históriu a význam technického rozvoja pre obyvateľov regiónu:

0001 (1) m

 


logo EN

Blog realizový v rámci verejnej úlohy s názvom „Spolupráca, ktorá posilňuje a rozvíja kľúčom k pozitívnemu medzinárodnému vnímaniu Poľska“ financovanej Ministerstvom zahraničných vecí Poľskej republiky v rámci súťaže „Verejná diplomacia 2020 – nový rozmer“.

Projekt spolufinancovaný Európskou úniou z Európskeho fondu regionálneho rozvoja v
rámci Programu cezhraničnej spolupráce Poľská republika – Slovenská republika 2007
– 2013 ako aj z finančných prostriedkov Malopoľského vojvodstva